Zelená je druhotná farba. Jej hlavnou doplnkovou farbou je červená.

Patrí medzi studené farby.

Jedným z hlavných použití zelenej farby je znázornenie vegetácie, prírody. Dnes sa stala synonymom pre ekológiu.

Rovnako ako červená a modrá je jednou z troch hlavných farieb aditívneho systému, ktorý definuje farby podľa fyzikálnych prístupov. Zelená je teda štvrtou farbou spektra, ktorú vidíme pri prechode svetla hranolom.

Podľa subtraktívneho systému sa zelená farba v maľbe získava pomocou zmesi modrej a žltej. V závislosti od množstva pridanej modrej je možné získať svetlozelenú, smaragdovú alebo tmavozelenú. Jej odtiene sú khaki, nefritová, anízová, morská zeleň, glazúrová, smaragdová atď.

Zelená farba má často negatívne konotácie. Od 13. storočia bola často používaná ako symbol diabla. V divadle bola táto farba vykázaná, pretože Molière mal možno na sebe zelenú, keď na javisku zomrel.

Zelená bola prvýkrát získaná z malachitu v antike. V umeleckom svete sa zelená dlho používala striedmo kvôli vysokej výrobnej cene, nestabilite a náročnej manipulácii. Až impresionistom sa podarilo túto zradnú farbu ovládnuť.

Jedným z maliarov, ktorí sa významne zapísali do histórie tejto farby, je anglický maliar William Hooker, ktorý vytvoril Hookerovu zelenú, zmes pruskej modrej a gambej žlte. Bohužiaľ, tento vzorec nezanechal a mnohí sa ho dodnes snažia znovu vytvoriť.